Krížna: mtb direttissima

Po dažďoch slnko vyšlo, ale cesty v lesoch ešte nevysušilo. Aj tak je chuť skôr na bajk ako na žiletku, lebo na asfalte duje ako divé. Takže treba vybrať niečo suché, a ak už mokré, tak len do kopca :-) Pri Banskej Bystrici ľahká vec: direttissima na Krížnu. Hore sa uvidí, kade dolu. Hlavne dôjsť nazad za vidna (vyrážam o štvrtej) a nie moc zaprasený. Niet kde sa oprať...

Na úvod ľahké roztočenie po asfalte, takých 10 kilákov na horný koniec Dolného Harmanca. Síce by sa to dalo čiastočne obabrať po kadejakých bočných poľno-lesných cestičkách, ale na to som dnes príliš lenivý :-) Cieľ mám na začiatku na dohľad:



Na cestách nedeľná pohoda, len v najužšom mieste doliny ma predbieha stará tatrovka a tá dymová clona z nej, no mňam... Z Harmanca odbočka do Bystrickej doliny, síce stále asfalt, ale to už bude iný vzduch:



Míňam odbočku k známemu vodnému žľabu, značku zákazu vstupu (??? - asi kvôli ťažbe dreva, našťastie len po-pi) a príjemne naberám výšku dolinou:



Len zopárkrát tam treba kopnúť najmaličkejšiu malú pílu, krátke strmáčiky na prebratie majú takých odhadom okolo 20%. Hneď prvý je ponad tunely:



Na Panskej kolibe koniec asfaltu, odomykám vidlu, radím 22/32 či čo to tam mám najľahšie, začne zábava. Doľava sa dá ísť miernejšie a je to dlhšie, direttissima ale ide doprava po žltej značke:





Dva úseky serpentín, ten spodný je výživnejší. Ani nie kvôli sklonu, ale kvôli mokrým kameňom, vymletým jarkom, voľnému makadamu a tak... Medzi zákrutami pár roviniek s kľučkovaním pomedzi kaluže. Ale je tu pekne:



Vynorenie z lesa pod horským hotelom znamená trochu oddychu po rovinke. Zľava smrdí čistička, sprava ovce, aspoň viem, že z potoka v Bystrickej neradno plniť bidón:



Pred hotelom prudko doľava a zas prudko do kopca po rozrytom, našťastie len kúúúsok:



Po pár metroch sa podklad upokojí do jazditeľnej podoby, aspoň sa dá aj niekam inam ako pod predné kolo pozerať, lebo tu je to najkrajšie:



Za horizontom začína niečo ako Mont Ventoux. Aspoň dnes tu pekne fučí a na polku augusta je ten severáčik dosť jedovato ľadový:



Nad napájadlami dvaja bačovia v družnej debate si ma nevšímajú, ich psiskovia sa ale podozrivo oblizujú s pohľadom na moje nohy... Chodníkov vychodených v tráve je tu až moc, ale na bajku si niekedy aj ťažko vybrať, ak nie je človek práve cyklotrialista. Ale je to tu aspoň suché:



Cieľová rovinka znamená posledné dva kopčeky, na ktorých treba uplatniť zvyšky biednej jazdeckej techniky, cieľ sa priblížil okrem dohľadu aj na dosah, či na dojazd:



Mraky síce dáko hustnú, ale nízko položené podvečerné slnko pomedzi ne pekne nasvecuje susedný Ostredok a Frčkov, takže dnes to má okrem tréningového aj "estetický aspekt":



Hore sa v tom arktickom vánku dlho nezdržujem, len hodím spätný pohľad na mesto, z ktorého som pred dvoma hodinami vyrazil. Jasné že aj na vzdialené aj blízke panorámy pohorí ostane sekunda:



Ale hlavne hodím na seba rukávy a „Airbag“. Ide sa testovať, koľko teplého vzduchu to „vzduchové vreco“ cestou dolu v sebe udrží:



Nakoniec sa vraciam tou istou cestou, len pod hotelom trošku špekulujem či do Bystrickej, či do Zalámanej doliny. Vyhráva Zalámaná. Síce dlhšia, ale rýchlejšia, lebo po nedávnej rekonštrukcii je cesta hladká ako detská prdelka. A aj suchšia, to mám dole kopcom radšej:



Aj tak bolo, hladko a primerane sucho, takže sa ani neprášilo. Aj vetrovka pekne držala chladný vzduch von a teplý dnu, napriek tomu aká je tenká. Len dole, kde už bolo teplejšie, som ju spakoval, lebo rukávy robili pri väčšej rýchlosti celkom slušný rachot :-)

Rišo Pouš