X Pyr - s padákom cez Pyreneje

Briefingy, podpisovačky, papierovačky a podobné patálie sú už za nami, poslednú noc pred závodom spíme v kempe, tak ako mnoho iných pretekárov. Som poriadne napružený, hrom do toho! Veľké preteky čakajú, pre mňa zatiaľ najsamsuperskejšie!X-pyr, hike and fly závod vybraných atlétov z celej zemegule. Úlohou je prekonať masív Pyrenejí od Atlantiku ku Stredozemnému moru jedine na padáku alebo pešo. Štyristosedemdesiat kilometrov číreho dobrodružstva rozloženého na týždeň. Ako to dopadne? Čo môj rozbitý meniskus/krížový väz? Mesiac a pol som sedel na prdeli, netrénoval som, neodpíšem sa priskoro? Kopec iných hlúpostí mi hlavou letí, ale už na to nie je čas...o jedenástej na pláži v španielskej Hondarribii v Biskajskom zálive, po členky v piesku, prestupuje z nohy na nohu ako kury na zablatenom dvore 31 chlápkov , do toho sa roztápajú ako lacná poľská zmrzlina, lebo je stupňov vyše tridsať. Ale odznieva odpočítavanie a mne aj tak nabiehajú zimomriavky na chrbte a hlava vypína!

Pár skokov cez šmykľavý, piesčitý brajgel premiešaný s rozmrvenou, snáď tisíckou ostrých mušlí a na prvom asfalte zhadzujem igelitky z topánok, ďalej je to mestom v horúčave. Po 20km som pod prvým otočákom, Larrune. Hore je to Inferno. Do vzduchu sa hádžem o 20 minút po prvej päťke, ale letí sa slabo, je to uvarené a vietor je jemne proti.

Po pár kilometroch pristanem, protivietor ma pritlačil k zemi, chytro bežím na kopec aby som mohol znovu odštartovať. V poobednej španielskej horúčave pod plechovou oblohou a samozrejme voda už došla a všetky pramene sú vyschnuté. Podarí sa mi odštartovať a pár kilometrov preletieť, slabé stúpania, silný protivietor, ide to pomaličky a veľmi skoro pristávam.

Cítim smäd aký asi ani Mojžíš a Izrealiti pri ich 40 dňovej túre rozpálenou púšťou neokúsili a dá mi to poriadne zabrať.
Podarí sa minájsť ale ľadový prameň a to ma dostane nazad do hry. Šliapem na ďalší kopec vysoký okolo 300-400m aby som preletel niekoľko kilometrov a jeden vysoký hrebeň k tomu..

Napružený som, ako keby ani nie som celý deň s batohom na nohách, nemám za sebou tri kopce vydriapané a vyše 20km odšliapaných či odbehnutých. Darmo, ide o veľa. Nakoniec sa mi podaril celkom husársky kúsok, ako to support pokrstil. Štart o 21:08 a pristátie 56 sekúnd pred posledným možným ( (21:14:04)ináč hrozí penalizácia), zatiaľ čo všetci čo boli so mnou, zostali v sedle, kľajúc podobne ako ja, keď som padák ťahal z tých pichliačov.

Sumár dňa: Odšliapané či odbehnuté 30km odletené 30km, prevýšenie. 1800m.

Druhý deň o piatej zvoní budík, Kubko ako mátoha zmátožená, varí mi vodu na zaliatie sušenej strovy, ja si popíjam redbull. Vietor dobre že stromy neláme. Tak fučí. Ej sto čertov aj s predpoveďou, však taký vietor nemal byť! Jak dumám, tak dumám, je mi jasné že nepoletím...normálne. Iba že by som pretekal...to poznáte...na smrť, vtedy áno. Tak to po pár kilometrovej šľapačke skúsim. Rozbalím sa do podkovičky, dobre skontrolujem všetko, najmä šnúry a už len dúfam. V čo? Ako nie po prvý krát a veruže nie ani posledný, dúfam pri štarte len v jediné...že som to odhadol správne, tj. môžem to zvládnuť a nezrichtovať sa. Ťuknem áčka, 20m som poskočil vzad, kým sa padák nad hlavu dostal a už aj ma berie hore i pučím plný speed. Hore a proti vetru na mieste.

Nakoniec som preletel 6km, to na ôsmu hodinu ráno vôbec nie je zlé, najmä keď som obehol dvoch borcov. Kým ma dobehne support, už sa aj driapem znova na kopec...aj keď zase mláti so stromami ako keby boli z papiera. Nuž, hádam to zoslabne, myslím si. Zase mi dochádza voda, , slnko pečie, ale aj vietor slabne. Okamžite som rozbalený a fuk do toho. Presvažil som 2-3 km, pristál v pichliačine. Po jednom neúspešnom zlete v bezvetrí a úpeku, pokračujem do sedla smerom na TP2, dvojtisícovku Orhi.

V sedle čosi pofukuje, premotkám sa čo najvyššie a odštartujem, podarí sa mi proti vetru prebiť na ďalší svah bližšie k veľkej pyramíde Orhi. V horúčave prekladám nohy na ďalšie štartovisko. Musím prejsť ešte niekoľko kilometrov kým sa na vhodné miesto dostanem...a potom konečne sa ide na to! Šup a som v nebi...dotáčam poriadnu výšku, pokračujem v nádherných výhľadoch na TP2. Panoráma až strach pozerať, naozaj...kopce ako svet, holiny a ďaleko predo mnou aj skaliská....a ja nad tým všetkým? Naozaj nepopísateľný pocit, ešte aj v nebi je horúco! Nachodené: 25km, chodením nakúpené (výšky) : 2570m odviate: 43km

Tretí deň X-pyru sa nesie v znamení silnejúceho vetra. Doobeda sa vyštverám na štartovisko v 2000m a dobré dve hodiny sedím na slnku v takom víchore, že supy cúvajú. Neskôr sa rozhodnem traverzovať a v menšej nadmorskej výške to trošku zoslablo. Keď odštartujem, aj banujem že som sa na to dal, fúka úplne ako besné. Po tridsiatich kilometroch riťostisku, preskočím za prvý hrebeň a tam len začne rošambo, silné a diabolské. Stupáky pol otočky 8 ms hore, pol -5 dole, cítim sa ako vecheť. Ťuknem TP3, Anyaet a pristávam na stojáka a hneď bozkávam zem. Bolo to naozaj strachopudné. Ďalej sa radšej rozhodnem utekať a do večera sa dostanem asi 20km od miesta pristátia s celkom slušným plánom na ďalší deň lopoty.

Štvrtý deň ma už môže dobehnúť fronta, okolo obeda. Rovno o piatej sťa mátoha, postavím sa v pekelnom vetre na nohy a poďho po asfalte. Okolo 11 mám vrhol hrebeňa, ktorý by šiel presváhnuť, ale nefúka ako predpovedali. Aspoň zletím pár km, došliapem znova 2000m, prenasledovaný lejakom, kryjem sa v borovicovom háji. Preženie sa to, vietor sa znova otočí a ja musím štartovať do závetria. Nič to, zletím nádhernú výšku aj diaľku a celý deň sa už len mordujem po asfaltke ku TP4, večer ma ešte stihne strašná ale priam pekelná búrka.

Odkráčanô: približne 47km,nakúpenô: 2600m (?) odletel som asi 12km.

Deň číslo 5 prichádza s jasnou výzvou, musím za každú cenu prekonať hlavný hrebeň Pyrenejí a ideálne aj nazad na Španielsku stranu. O piatej na nohách, ako duch vlečiem sa spiacim vidiekom pod Peňa Montalesa (TP4) na ktorú musím dať okolo 1800m výšky. Po skutočne ťažkej lopote, zase skoro bez vody, po vysilujúcom brodení sa kamenným morom neustále utekajúcim pod nohami, štartujem. Východný vietor ma nechce na ináč nádhernom hrebeni držať, takže aj preskok dozadu je ťažký, v podstate nemožný. Pristávam v kosodrevine či čom a vymotávam, horúčava, nie je signál do Livetrackingu ani mobilu, nie je tu vody, len sutinový 2700m vysoký končiar. Po 300m šľiapania to risknem a uchytím sa spolu s orlami a radosťou ujúkam. Smädný ako Odin na polceste do Valhally. Ťažké, pomerne zamračené počasie so silným vetrom a veľkými oblakmi nízko sa prevaľujúcimi, mi nič nedaruje, ale predsa len pomedzi cáry mrakov a skalné ihly, prehupnem sa do Francúzka a tam hmla ako mlieko tatranských dojníc. Hustá. Otočím TP5 a pristávam na čistinke v lese v asi 1100mnm. Hmla stúpa ale aspoň som našiel vodu. Na vrchol v 2100m je o hotová Kalvária. Hmla stúpa rýchlejšie ako ja , našťastie sa 200m po d vrcholom zastaví, ja dušu vypľúvam a do závetria o sile 8ms ametrík aj pol nad hranou sa vrhám. Na druhej strane je hmla trochu potrhaná, nájdem fugu a pustím to špirálou dolu. V doline mám vietor v plachte a predbieham aj autáky. V kapustnom záhone to zbalím a kráčam do večera asi 12km. Hotový som.

Čísielká: Prechodené 22km, Nastúpané po vlastných: 3000m! Odletené: cca 60km

Ráno, dolámaný zničený a ubolený, šliapem na 5. mieste spolu s Američanom Jessie Williamsom. Doobeda dáme v lejakoch a chladnom frontálnom vetre jedno pekné sedlo, 30 sekúnd pred búrkou odštartujeme a s krupobitím a bleskami v chrbte zvejeme asi 13km za búrlivého potlesku usporiadateľov, ktorý nás prišli hneď vyspovedať. Pešia túra do večera je neskutočne úmorná, v kopcoch sa zamotám, nastúpam pomerne vysoko, že zajtra, posledný deň znova v silnom vetre poletím.

Nachodené cca 32km, nastúpané 3000m, odletené 13km

Ráno hneď za svetla čelovky šliapem v mrazivom povetrí do 2300m, kde sa však zastavím pretože nie vietor, lež mraky ma hnevajú, do 11 čakám a len klesajú, vrchol je asi 200m v tom. So smutným a dlhým nosom obchádzam a za bolestí nôh a kolien schádzam ťažko nakúpené metre. O druhej sa mraky zdvihli čarovným prútikom do 3000m!! !Sakra! Ale už nie je odkiaľ štartovať, Američan hodil záložku v závetrí, ale letel a ovial ma o 40km. O šiestej večer, keď sú všetci najbližšie za mnou (50km) na zemi, Ragnarok končí. Sme na šiestom mieste z 31 tímov z celého sveta.

Bolo mi veľkou cťou stretnúť sa zo všetkými titánmi, bláznami, ktorým bolesť a vysilenie a strach a všetko toto peklo robí radosť ako aj všetkými ostatnými, ktorí to brali viac lážo-plážo. Ďakujem aj Leteckej Amatérskej Asociácií, aj pilotom, ktorí priložili ruku k dielu a pomohli mi reprezentovať našu krajinu vo svete, svojmu podpornému tímu za prepotené dni a prebdeté noci.

Špeciálna vďaka patrí Prezidentovi LAA.

Do cieľa som sa nedostal, chýbalo mi ešte 170km a tak sa meria umiestnenie priamou vzdialenosťou na spojnicu otočných bodov. Avšak je to pomerne bežnou praxou v takýchto pretekoch, že sa do cieľa nedopracuje viac ako polovica štartového poľa, hoc aj spomínaných titánov. Čas, v tomto prípade týždeň, je neúprosný a pokiaľ nevystihneme počasie, prípadne pokazíme jeden perfektný letový deň, nemáte už žiadnu šancu tých čo to nepokazili dobehnúť. Pre príklad počas druhého dňa som ja odletel 40km a prvá trojka 195km cez najťažšie a najvyššie hory, kde som sa ja mocoval až v piaty deň, naopak, pretekári, ktorý v prvý deň neprekovanli aspoň 40km, sa ani do konca pretekov nedostali cez polovicu vzdialenosti do cieľa...nuž, treba viacej trénovať a ešte viacej rozmýšľať, hlavne mne!

Juraj Koreň

Viac info na:

www.durifuk.blogspot.sk