Národný park Connemara - Írsko

Írsko nie je pre našinca príliš známou a obľúbenou dovolenkovou destináciou - skôr miestom, kde sa dá lepšie zarobiť. Prírodných krás má zato dosť a jednou z nich je necelých 3000 hektárov močiarov, trávnatých plání, rašelinísk, bralnatých kopcov, pestrých farieb a úchvatných panorám na atlantickom pobreží v county Galway.
              Od roku 1980 je časť regiónu Connemara jedným zo 6 národných parkov Írska, aj keď jeho rozloha na naše pomery nie je nič moc. Nie je to miesto na viacdňové túry, skôr cieľ víkendových rodinných prechádzok alebo jedna zo zastávok backpackerov na potulkách.

          Východisko je v dedinke Letterfrack, kde sa dá štýlovo a lacno prespať napríklad v hosteli, prerobenom z bývalého kláštora. Odtiaľ je to na skok do návštevníckeho centra, kde si po zaplatení vstupného môžete poobzerať park na fotkách, ak je vonku hnusne (dosť častý prípad). Na dvore si dokonca môžete spraviť piknik. Na mape si vyberiete jeden z „hustej siete“ troch zokruhovaných chodníkov, poškriabete po nose flegmatického poníka v ohrade a môžete vyraziť.

          Najdlhšia trasa je najviac na 3 hodiny, aj to sa musíte veľmi flákať. Vedie pohodlne na Diamond Hill (necelých 500 m n.m) – najvyšší a najkrajší vyhliadkový bod celej trasy. Vyhliadky sú ale skoro všade, lebo tu niet stromov, ktoré by prekážali. Chodníky sú upravené skôr ako v mestskom parku, aby sa v tých mokrinách vôbec dali použiť a aby návštevníci nezapadali až po kolená (alebo hlbšie?) do rašeliny a bahna. Len pod vrcholom kopca sa to trochu podobá výstupu na Rozsutec.

          Prší tu často a poriadne, preto je pôda chudobná na živiny a tak sa niektoré rastlinky naučili lapať (a papať) hmyz. Najrozšírenejší je tu ale fialovo kvitnúci vres a v nižších polohách svietivo žltý a sladko voňavý útesovník. Na mnohých miestach je vidieť stopy po ťažbe rašeliny, sem-tam sa pasú ovce a lieta tu veľa spevavcov, behajú zajace a občas aj nejaká tá líška – a všetky vidno, nie ako u nás v lese.

          Najväčším zverom je už spomínaný connemarský poník – samozrejme nie sám, ale celé čistokrvné, poctivo vyšľachtené stádo. Celé je to taká nenáročná prechádzka, aby si „človek veľkomestský“ mohol večer povedať, že bol v prírode – len trafiť tu pekné počasie, to je kumšt!

Rišo Pouš