Everesting na Sliezsky dom podľa Vetroplacha

 O Everestingu som prvý krát počul niekedy minulého roku. Čítal som reportáž o úspešnom projekte v stúpaní na Kráľovu holu. Zaujalo ma to ale nie až tak aby iskra preskočila hneď na prvý krát...

Mojou prioritou boli projekty kde treba okrem fyzickej a psychickej stránky riešiť aj kopec technických a orientačných problémov. Nevyzeralo to, že na takéto radovánky mi zvýši čas a energia...

Čo to je vlastne Everesting? Dvojica austrálskych cyklistov vymyslela pred rokmi nápad: "Nájdi si ľubovoľný kopec, zober ľubovoľný bajk a na tomto kopci v jednom stúpaní nastúpaj opakovane 8848 výškových metrov čiže výšku Everestu. Nie je možné kombinovať stúpania, je potrebné sa otáčať hore i dole na mieste. Nahraj si aktivitu na gps prístroj, daj to na Stravu a tú potom prepojíš s oficiálnou stránkou ktorá kôli tomuto vznikla. Takto sa tvoj "Everesting" dostane do oficiálneho zoznamu úspešných projektov. Jednoduché ako facka... na konci akcie sa ale budete cítiť ináč ako len po jednej... :D https://everesting.cc/hall-of-fame/#/

V podvedomí ale táto informácia ostala zapísaná. Fakt, že mojím prvotným a základným športom bola práve cyklistika, hlavne horská tu asi tiež zohrával nemalú úlohu...

Po udalostiach ktoré sa stali na jar sa zo mňa stal v mnohých ohľadoch iba divák sledujúci beh udalostí... Jednou z nich bol bravúrny Gabov Gipsiho prechod ktorý som sledoval z povinnej karantény po príchode na Slovensko. Zdravotné záležitosti v spojení s karanténou spôsobili na jar dokonca 5 týždňový tréningový výpadok a to už u mňa bol niečo ako výnimočný stav...

V období keď som nemohol zaťažovať svaly ale mysel a motivácia pracovali naplno. Nasledovalo korigovanie, prepočítavanie, analyzovanie a až v poslednom rade aj zopár kratších tréningov. Najdlhší bajkový trval 5:20 hod. Môj čas sa už chýlil ku koncu keď sa mi podarilo konečne vyraziť na vytúžený pokus.

Tomu ale ešte predchádzalo dôsledné vytuningovanie bajku Rockmachine Blizz CRB : sedlo, prevody 32x11-50, plášte!!! schwalbe marathon slick 1,5x29, špeciálne gripy aj s rohmi pre pohodlný a variabilný úchyt hlavne pri stúpaní v stoji.

11.6.2020 Tatranská Polianka 3:50 ráno

Vyrážam od zaparkovaného a plne nabaleného auta smer Sliezsky dom. Prečo práve toto stúpanie? Odpoveď je veľmi jednoduchá: žiadne iné stúpanie ma tak neformovalo počas mojich cyklo rokov strávených v domácom tatranskom prostredí a častejšie ako tu som bol už asi iba na Hrebienku alebo na Štrbskom plese.

Stúpanie na Sliezsky dom je popri tom ideálne svojimi parametrami: dĺžkou 7 km s prevýšením 670v.m. a priemerným stúpaním cca 10%. Bezproblémové ale zďaleka nie je. Asfalt je v hornej časti už výrazne rozbitý a odrážky na vodu ktoré treba skákať v plnej rýchlosti tiež na pohode nepridajú. Do toho treba rátať s tým, že na ceste nie ste sami a je tu celkom čulá automobilová premávka.

Zapínam hodinky  Coros Apex  ktoré mi v pohode nahrajú záznam oveľa dlhší ako ma dnes čaká a ešte za šera začínam prvý výšlap. Priznám sa, že ma do poslednej chvíle prenasledovali veľké pochybnosti, či to čo robím je správne, či som dostatočne pripravený... pokúsiť sa ale správne určite bolo.

Teraz to trošku skrátim: prvých sedem výšlapov som dal v celkom slušnom, vyrovnanom tempe. Dole pri aute som si iba doplnil tekutiny a vzal niečo na jedlo. Počas výšlapu som jedol iba ovocné smoutíky a banány. Nejakú tuhšiu stravu som musel zjesť vždy dole. Po siedmych hodinách prišla Slávka s čerstvým zeleninovým vývarom. Ak sa o ultra hovorí ako o pretekoch v jedení a pití tak práve tento môj pokus mal byť vyšperkovaný do dokonalosti. Koncept Everestingu totiž práve túto možnosť dáva. Pri iných ultra projektoch nebýva vždy takáto dokonalá možnosť občerstvovania...

 Nasledovali ďalšie výšlapy. Prestávky medzi nimi sa predlžovali. Čas za ktorý som vyšiel hore tiež... (podrobnosti sú na Strave)

Najhoršie bolo vždy pomyslenie na to čo ma ešte čaká. Snažil som sa myslieť iba na najbližší výšlap... 

Vďaka rozumnému tempu skombinovanému mohutným doplňovaním energie (slané aj sladké chleby/sójová nátierka, mak s medom/ káva, slaný vývar, ionťáky, smoothie, gely a na záver hydrogely Powerbar ... aby som nezabudol cola 1,5 litra + kofola 0,5 l.) sa mi podarilo vydržať bez výrazného poklesu výkonnosti alebo nejakej fatálnej krízy. Obávam sa, že toto stúpanie ísť hore v stave  aký som už na bežeckých ultra zažil by bolo nemožné... našťastie som sa tomu teraz vyhol. 

Áno priznám sa aj so šťastím. Konečne som ho mal. Vyšlo mi totiž počasie. Nebolo príliš horúco, skôr bolo hore chladno. Pri zjazdoch a dole po nich ma trápila zima. Často som sa dole prezliekal. Oblečenie v aute ale rýchlo vyschlo. Krátky dážď popoludní ma veľmi neovplyvnil a sľubovaná búrka večer neprišla. 

Dôležité sa ukázalo okrem perfektne naplánovaného jedálničku aj ďalšie rozhodnutie:  Dni pred štartom ma trápili lýtka, nevedel som si predstaviť ako by to mohli vydržať. Opäť so šťastím som sa deň pred štartom dostal ku kompresným návlekom a ponožkám Compressport od Adamsport.eu . Niečo podobné som už úspešne testoval pri behu ale nikdy som s tým nebicykloval. Zaúčinkovali perfektne. Hovorí sa, že nevyskúšané veci sa nemajú na takéto akcie nosiť ale ja som nemal čo stratiť, mohol som iba získať...

Nasledovali posledné výšlapy a s nimi aj rozhodovanie kedy skončiť. Bude mi stačiť klasický Everesting 8848 m. alebo sa pokúsim o hranicu 10 000 v.m.? Priznám sa, že psychika tu hrá veľkú úlohu. Posledný 14 výšlap som vydupal v eufórii a počas neho som si premyslel nasledujúcu taktiku: posledné metre dám na spodnej časti stúpania. Pravidlá o jednom kopci neporuším a vyhnem sa tme na rozbitej a mokrej hornej časti stúpania.

A tak sa 15 výšlap na Sliezsky dom nekonal. namiesto neho následoval 2x po most a posledný výšlap do polovice mosta. Tu ma už potme sprevádzal domáci poliankár Džugo. Pomohlo mi to veľmi. Aj keď som nemal celý deň problém šlapať sám, večer, nasilu a potme by mi to už bolo prišlo minimálne trochu divné... Vďaka fanklubu ktorý sa tu nazbieral (ďakujem všetkým) sa to ale nestalo a tak som to dokončil v pohode.

Pocit na konci bol výborný. Celá akcia bola pre mňa taká veľká meditácia v pohybe. Sústredil som sa a vyšlo to... konečne niečo... Z tejto jazdy som mal výborné pocity, užíval som si to (ako poradil Imro) :) Aj keď som nemal pred samotnou akciou nejak veľa najazdené tak nohy si spomínali... na tých 28 rokov cyklo prípravy.

Hodinky ukázali 10020 v.m. za 18:28 hod., potreboval som nato prejsť 212km a spáliť 12000 Kcal. Až neskôr na Strave sa mi ukázalo číslo o kusisko vyššie (10452v.m.)... nevädí...Strava je vraj presná :D

Stránka Everestingu mi potom ukázala, že som bol piaty slovák s 10000v.m. Celkove zo slovenska zatiaľ podmienku 8848v.m. splnilo približne 30 cyklistov.

Everesting je výzva spraviť veci dobre... neurobiť chybu. Posledné mesiace sa po celom svete teší obrovskej popularite. Venovať sa mu začali aj profíci, veď preteky po celom svete sú stopnuté. Na oficiálnej stránke Evetestingu pribudlo len za mesiac máj vyše 1000 zápisov. V Amerike sa profíci naháňajú kto urobí rekord a ten padá každý týždeň. 

Zo slovenska zatiaľ hranicu 10 000 v.m. prekonalo šesť jazdcov, odklik na oficiálnu stránku je tu:

https://everesting.cc/hall-of-fame/#/

Kvalitný report z iného everestingu na slovensku nájdete aj tu: Imromanov Everesting v Malej Fatre