CHKO Broumovsko: Ostaš a Broumovské stěny
08.06.2018Pri plánovaní tohtoročného výjazdu do Čiech sme sa zamerali na oblasť Orlických hôr. Do boja vyrazil všemocný Google a hlavne mapy. V tých nás ale viac ako samotný Orlický hrebeň zaujalo blízke okolie, popretkávané hustou sieťou turistických chodníkov. Zaváňalo vysokou atraktivitou územia, a tak sme sa rozhodli to celé nejako prepojiť.
Začali sme oblasťou s názvom Broumovsko. Leží o čosi severnejšie od Orlických hôr, neďaleko poľských hraníc. Jej najznámejšou časťou je komplex Adršpašsko-Teplických skál, nás však lákajú podcelky Ostaš a Broumovské stěny. Ide v podstate o stolové hory tvorené vápencovými skalnými mestami uprostred hlbokých zmiešaných lesov. Sú obľúbeným cieľom nielen turistov, ale aj lezcov.
Putovanie začíname v zastrčenej dedinke Dědov, severne od Náchodu. Sprievodca miestnej lokálky nás vyprevádza slovami: „Dědov - konec světa!“ Zo zastávky prekľučkujeme popri niekoľkých desiatkach zväčša víkendových chalúp a popri malom rybníku vchádzame do lesa. Malebný chodník nás prevedie údolím Klučanky. V smrekovom lese sú ukryté pred slnkom roztrúsené skaly obrastené machom, sem-tam sa objaví nejaká romantická chatka alebo senník. Neskôr nás nenáročné stúpanie pomedzi skalné veže vyvedie k prvému skalnému mestu stolovej hory Ostaš.
Na odbočke hlavnej trasy nechávame batohy a len naľahko ideme preskúmať Kočičí skály (niektoré zdroje uvádzajú aj názov Dolní labyrint Ostaše). Pozostávajú z dvoch rovnako zaujímavých častí: Prvou je Sluj českých bratří - sústava skalných veží s množstvom lezeckých ciest a úzkych chodieb medzi nimi. Chodník vedie prevažne dnom skalného mesta, čo mu dodáva na impozantnosti. Na konci treba dať čelom vzad a vrátiť sa tou istou cestou. Druhú časť tvorí Kočičí hrad. K nemu sa dostávame cez niekoľko skalných vyhliadok s výhľadom na Pěkov a hradbu Broumovských stěn. Množstvo skál cestou treba obchádzať, preliezať či podliezať. Useknutá hlava je už predzvesťou hlavného skalného bludiska s vysokými vápencovými stenami a úzkymi chodbami, miestami so šírkou tak 50cm, kde sa treba pretlačiť bokom. Aj tu musíme ísť naspäť rovnakou trasou.
Ďalej k osade Ostaš už oproti nám prúdia davy, z veľkej časti sú to podľa vybavenia lezci. V blízkom kempe majú slušný základný tábor. Batohy opäť nechávame pohodené pod smrečkom. Táto taktika sa nám už viackrát osvedčila, nielen z hľadiska komfortu, ale aj praktickosti, pretože v týchto skalných mestách by sme sa s batohmi veľakrát ani neprepchali. K Hornímu labyrintu Ostaše je to z kempu pár minút do kopca. Behom chvíle vyrastú okolo nás kolmé skalné steny a veže, na mnohých z nich s už zvesela „pracuje“. My poctivo sledujeme značku, ktorá sa prepletá bludiskom. Bez nej by sa tu dalo ozaj slušne poblúdiť. Chodníčky sa často križujú a stáčajú, raz sa motáme v piesku popod steny, potom stúpame vytesaným schodišťom na vyhliadku na vrchole skál. Veľa skalných útvarov tu má svoje (väčšinou opodstatnené) pomenovanie, a tak cestou natrafíme na Zradcu, Žabu či Mohylu smrti. Najznámejším symbolom Ostaša je Čertovo auto. Ďalej už chodník opisuje hranu stolovej hory s viacerými vyhliadkami do okolia, aby nás okľukou opäť vypľul pri vstupe.
Berieme batohy a zanechávame Ostaš za chrbtom. Namierené máme cez Hlavňov do Broumovských stěn. Našťastie značka nejde asfaltom a zo zakvitnutých lúk máme pekný výhľad na práve zdolanú stolovú horu. Z Hlavňova už začíname pomaly stúpať na hrebeň. Červená značka ústi neďaleko turistickej chaty Hvězda. Dá sa sem dostať aj autom, takže víkendy sú tu značne preľudnené, ale obetujeme nejaký čas na teplé jedlo. Po obede ešte vyobzeráme takmer 300-ročnú kaplnku s pôdorysom (ako ináč?!) v tvare hviezdy a pokocháme sa výhľadom do doliny na Broumov.
Pokračovať plánujeme hrebeňom po červenej, ale informačné tabule pri chodníku nás upozornia na dočasnú uzáveru kvôli hniezdeniu sokola. A tak si dávame malú zachádzku po zelenej cez záver Kovářovej rokle. Chodník je tu riadne úzky a hlboko zarezaný medzi skaliskami, najprv prudko klesá, aby nás vzápätí opäť vytiahol na hrebeň. Trochu ma mrzí, že pri plánovaní trasy sme o tejto uzávere nevedeli, určite by bolo zaujímavejšie vynechať chatu na Hvězde a z Hlavňova ísť radšej už odspodu Kovářovou roklí. Tak možno nabudúce...
Hrebeňom Broumovských stěn nás prevedie červená a potom žltá značka. Hadia sa tunajšími lesmi pomedzi roztrúsené skalné útvary v neustálom klesaní a opätovnom stúpaní. Z tých najhlbších zákutí vychádza citeľný chlad, miestami sú dokonca ešte zvyšky snehu. Cestou je niekoľko značených zachádzok k rôznym vyhliadkam. Niektoré z nich už odignorujeme, všetky smerujú do doliny k Broumovu. Neodpustíme si ale odbočku na Kamenné hřiby a ku Kamennej bráne, kde si dávame neodmysliteľnú siluetovku.
S klesajúcim slnkom na obzore sa aj tunajšie lesy vyľudňujú. Posledných turistov stretáme na križovatke Pánův kříž. Čaká nás ešte niekoľko kilometrov a už podvedome hľadáme vhodné miesto na prenocovanie. Jednou z možností je prespanie vo veľkom prístrešku na rázcestí Machovský kříž, ale kamenná podlaha nás trochu odrádza. A tak pokračujeme ďalej k osade Pasterka, ktorá už leží na poľskom území. Osadu tvoria prevažne víkendové chalupy a jedna veľká turistická chata (schronisko). Vzhľadom na predĺžený víkend je tu všade plno, no nám stačí Million-stars-hotel pod hustým smrekom na okraji lesa. Na ďalší deň nás čaká Park narodowy gór stołowych...
Text: Jaraba
Foto: Jaraba + Evka
Začali sme oblasťou s názvom Broumovsko. Leží o čosi severnejšie od Orlických hôr, neďaleko poľských hraníc. Jej najznámejšou časťou je komplex Adršpašsko-Teplických skál, nás však lákajú podcelky Ostaš a Broumovské stěny. Ide v podstate o stolové hory tvorené vápencovými skalnými mestami uprostred hlbokých zmiešaných lesov. Sú obľúbeným cieľom nielen turistov, ale aj lezcov.
Putovanie začíname v zastrčenej dedinke Dědov, severne od Náchodu. Sprievodca miestnej lokálky nás vyprevádza slovami: „Dědov - konec světa!“ Zo zastávky prekľučkujeme popri niekoľkých desiatkach zväčša víkendových chalúp a popri malom rybníku vchádzame do lesa. Malebný chodník nás prevedie údolím Klučanky. V smrekovom lese sú ukryté pred slnkom roztrúsené skaly obrastené machom, sem-tam sa objaví nejaká romantická chatka alebo senník. Neskôr nás nenáročné stúpanie pomedzi skalné veže vyvedie k prvému skalnému mestu stolovej hory Ostaš.
Na odbočke hlavnej trasy nechávame batohy a len naľahko ideme preskúmať Kočičí skály (niektoré zdroje uvádzajú aj názov Dolní labyrint Ostaše). Pozostávajú z dvoch rovnako zaujímavých častí: Prvou je Sluj českých bratří - sústava skalných veží s množstvom lezeckých ciest a úzkych chodieb medzi nimi. Chodník vedie prevažne dnom skalného mesta, čo mu dodáva na impozantnosti. Na konci treba dať čelom vzad a vrátiť sa tou istou cestou. Druhú časť tvorí Kočičí hrad. K nemu sa dostávame cez niekoľko skalných vyhliadok s výhľadom na Pěkov a hradbu Broumovských stěn. Množstvo skál cestou treba obchádzať, preliezať či podliezať. Useknutá hlava je už predzvesťou hlavného skalného bludiska s vysokými vápencovými stenami a úzkymi chodbami, miestami so šírkou tak 50cm, kde sa treba pretlačiť bokom. Aj tu musíme ísť naspäť rovnakou trasou.
Ďalej k osade Ostaš už oproti nám prúdia davy, z veľkej časti sú to podľa vybavenia lezci. V blízkom kempe majú slušný základný tábor. Batohy opäť nechávame pohodené pod smrečkom. Táto taktika sa nám už viackrát osvedčila, nielen z hľadiska komfortu, ale aj praktickosti, pretože v týchto skalných mestách by sme sa s batohmi veľakrát ani neprepchali. K Hornímu labyrintu Ostaše je to z kempu pár minút do kopca. Behom chvíle vyrastú okolo nás kolmé skalné steny a veže, na mnohých z nich s už zvesela „pracuje“. My poctivo sledujeme značku, ktorá sa prepletá bludiskom. Bez nej by sa tu dalo ozaj slušne poblúdiť. Chodníčky sa často križujú a stáčajú, raz sa motáme v piesku popod steny, potom stúpame vytesaným schodišťom na vyhliadku na vrchole skál. Veľa skalných útvarov tu má svoje (väčšinou opodstatnené) pomenovanie, a tak cestou natrafíme na Zradcu, Žabu či Mohylu smrti. Najznámejším symbolom Ostaša je Čertovo auto. Ďalej už chodník opisuje hranu stolovej hory s viacerými vyhliadkami do okolia, aby nás okľukou opäť vypľul pri vstupe.
Berieme batohy a zanechávame Ostaš za chrbtom. Namierené máme cez Hlavňov do Broumovských stěn. Našťastie značka nejde asfaltom a zo zakvitnutých lúk máme pekný výhľad na práve zdolanú stolovú horu. Z Hlavňova už začíname pomaly stúpať na hrebeň. Červená značka ústi neďaleko turistickej chaty Hvězda. Dá sa sem dostať aj autom, takže víkendy sú tu značne preľudnené, ale obetujeme nejaký čas na teplé jedlo. Po obede ešte vyobzeráme takmer 300-ročnú kaplnku s pôdorysom (ako ináč?!) v tvare hviezdy a pokocháme sa výhľadom do doliny na Broumov.
Pokračovať plánujeme hrebeňom po červenej, ale informačné tabule pri chodníku nás upozornia na dočasnú uzáveru kvôli hniezdeniu sokola. A tak si dávame malú zachádzku po zelenej cez záver Kovářovej rokle. Chodník je tu riadne úzky a hlboko zarezaný medzi skaliskami, najprv prudko klesá, aby nás vzápätí opäť vytiahol na hrebeň. Trochu ma mrzí, že pri plánovaní trasy sme o tejto uzávere nevedeli, určite by bolo zaujímavejšie vynechať chatu na Hvězde a z Hlavňova ísť radšej už odspodu Kovářovou roklí. Tak možno nabudúce...
Hrebeňom Broumovských stěn nás prevedie červená a potom žltá značka. Hadia sa tunajšími lesmi pomedzi roztrúsené skalné útvary v neustálom klesaní a opätovnom stúpaní. Z tých najhlbších zákutí vychádza citeľný chlad, miestami sú dokonca ešte zvyšky snehu. Cestou je niekoľko značených zachádzok k rôznym vyhliadkam. Niektoré z nich už odignorujeme, všetky smerujú do doliny k Broumovu. Neodpustíme si ale odbočku na Kamenné hřiby a ku Kamennej bráne, kde si dávame neodmysliteľnú siluetovku.
S klesajúcim slnkom na obzore sa aj tunajšie lesy vyľudňujú. Posledných turistov stretáme na križovatke Pánův kříž. Čaká nás ešte niekoľko kilometrov a už podvedome hľadáme vhodné miesto na prenocovanie. Jednou z možností je prespanie vo veľkom prístrešku na rázcestí Machovský kříž, ale kamenná podlaha nás trochu odrádza. A tak pokračujeme ďalej k osade Pasterka, ktorá už leží na poľskom území. Osadu tvoria prevažne víkendové chalupy a jedna veľká turistická chata (schronisko). Vzhľadom na predĺžený víkend je tu všade plno, no nám stačí Million-stars-hotel pod hustým smrekom na okraji lesa. Na ďalší deň nás čaká Park narodowy gór stołowych...
Text: Jaraba
Foto: Jaraba + Evka
Fotky CHKO Broumovsko: Ostaš a Broumovské stěny
Súvisiace články:
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- ALS beh Kozí kameň 2024 (1798x)
- Zlomisková dolina: dymiace sopky a lepidlo (1239x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (999x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (953x)
- Dutá skala za mierneho dažďa (950x)
- Skialpaktuál z nedeľnej Mengusovskej doliny (928x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (910x)
- Kôprovské sedlá na pohodu (839x)
- Parádne žiletkárske stúpania: Horná Dúbrava, Kľačany, Pitelová (811x)
- Rudo Pado: Cesta hrdinov SNP za 7 dní (811x)
Fórum
- Bočné asfaltky v Ostrôžkoch a Javorí
12.04.2024 - príspevok k diskusii
toto si u teba rezervujem na dalsi rok, tieto biele panoramy zazit a na biku. to pave je uplne nelogicke, na mostiku, vzdy sa to robi opacne, kvoli re... - Bočné asfaltky v Ostrôžkoch a Javorí
12.04.2024 - príspevok k diskusii
Nádherné obdobie aj počasie na potulky týmito krajmi si si vybral ;-) A keď pôjdeš nabudúce, odskoč si cestou na Budinskú skalu a Jánošíkovú skrýšu p... - Skialp Val Forno: Cima di Rosso 3365m.
09.04.2024 - príspevok k diskusii
snehu ako v januari, tak tomu sa hovori konzumacia v pizzerii a potom dotlac v cukrarni. radost pozerat a lyzovat. - Parádne žiletkárske stúpania: Horná Dúbrava, Kľačany, Pitelová
09.04.2024 - príspevok k diskusii
Vďaka za tip na dobrý tréning - Hornej Dúbrave som sa "vytrvalo" vyhýbal, práve kvôli stavu asfaltu. - Parádne žiletkárske stúpania: Horná Dúbrava, Kľačany, Pitelová
04.04.2024 - príspevok k diskusii
Tipujem, že tá horská, tá ma zvykne vyškoliť takto na začiatku sezóny ;-) - Parádne žiletkárske stúpania: Horná Dúbrava, Kľačany, Pitelová
03.04.2024 - príspevok k diskusii
To sa ešte uvidí, ktorá ťa z koňa prvá zhodí :-D - Parádne žiletkárske stúpania: Horná Dúbrava, Kľačany, Pitelová
03.04.2024 - príspevok k diskusii
Okrem toho, že je vytrvalkyňa, je aj nadšená horolezkyňa, takže sa jej páčia. O tom si prečítaš inokedy. Hlavné ale je, že sa so starou frajerkou znáš...