Andrzej Bargiel - Hic Sunt Leones
16.10.2023
31. ročník MFHF v Poprade ponúkol divákovi aj takú maškrtu, ako prezentáciu a besedu s rodákom z neďalekého Zakopaneho - poľským skialpinistom, horolezcom a dobrodruhom Andrzejom Bargielom.
Aby som začal po poradí, musím spomenúť dokument o ňom a o jeho začiatkoch, ktorý si mali možnosť diváci na tomto festivale pozrieť už pred pár rokmi. Asi najsilnejšou vecou toho dokumentu bolo, z akých ťažkých pomerov Andrzej vyšiel, a keď chcel začať žiť svoj sen v horách, tak v podstate musel z rodinnej farmy ujsť, čo sa mu podarilo aj s nemalou pomocou jeho staršieho brata, t.č. člena horskej služby a horského vodcu Grzegorza.
Svoj talent začal mladý chalan napĺňať najprv na skialpinistických pretekoch. Stal sa tri razy po sebe majstrom Poľska. Ako dvadsaťročný stál na štarte Pierra Menty s naším Petrom Svätojánskym (obsadili 9. miesto). Na tieto momenty kanadský popradčan Stano Faban spomína: "Zúčastnil som sa vtedy tiež Pierra Menty a po večeroch sme s Andrzejom viedli dlhé debaty. Už vtedy mal tento chalan plnú hlavu íných vecí ako samotné preteky a naše rozhovory sa točili hlavne okolo Kanady..." Jeho myslenie už vtedy napovedalo veľa o jeho smerovaní....
Zlomovými momentami jeho kariéry, ako sám prezradil, bol fakt, že pretekový skialp sa nedostal na olympiádu. To znamenalo stratu šancí na financovanie kariéry touto aktivitou. Druhým bola účasť a traťový rekord na pretekoch Elbrus Race, ktorého sa mu pomohli zúčastniť ľudia z prostredia poľskej himalájskej scény.
Keď Andrzej vošiel do kinosály Gerlach pri MÚ v Poprade, spomenul si: "Veď tu som už predsa kedysi dávno bol!" A povedal, že ako malý chlapec, ešte bez cestovného pasu navštívil popradský festival, z ktorého si odniesol kopec inšpirácie.
Na svojej prezentácii už spomína a komentuje najväčšie míľniky závratnej kariéry: Shishapangma 2013 a prvý poľský zjazd, Manaslu - zjazd a rýchlostný rekord vo výstupe, Broad peak a prvý zjazd na lyžiach z vrcholu, Snežný panter a rýchlostný rekord vo výstupe na päť najvyšších vrcholov Pamíru a Ťanšanu, K2 - výstup bez kyslíku a historicky prvý kontinuálny zjazd na lyžiach, karakoramské zjazdy z vrcholov Laila peak a Yawash sar II., a nakoniec dva úspešné zjazdy z vrcholov Gasherbrum I. a II., ktoré sa mu podarili toto leto.
V roku 2019 National Geografic ocenil Andrzeja titulom dobrodruh roka.
Na svojej prezentácii čerstvý mladoženáč porozprával o svojich plánoch a cieľoch do budúcnosti: "Tou najväčšou vecou, ktorú by som chcel dosiahnuť, by bolo prežiť šťatný a naplnený život v horách pri tom, čo mám rád! Nie nechcem zbierať vrcholy! Úžasné by bolo objavovať nové veci pri lyžovaní po celom svete." A spomína napríklad aj Antarktídu.
Zároveň vysvetľuje, čo znamená nápis na jeho logu: Hic Sunt Leones je latinský nápis, ktorým kedysi Rimania označovali na mapách neprebádané a divoké miesta: "Tu žijú levy".
O svojom pokuse na Evereste, ktorý zastavili nebezpečné séraky rozbitého ľadovca, hovorí: "Možné by to bolo samozrejme iba na jeseň, keď vrchol nie je obsypaný komerčnými expedíciami, ale aj snehové podmienky bývajú výrazne lepšie ako na jar." Či sa o tento náročný cieľ bude ešte pokúšať, to nie je isté.
V každom prípade pri sledovaní jeho skialpinistického výkonu na K2 človeku napadne prirovnanie ku slávnemu lezeckému výkonu jeho krajana Wojtka Kurtyku a Rakúšana Roberta Schauera v západnej stene Gasherbrum IV. (r.1985), ktorý je považovaný za lezecký výkon storočia, a s ním súvisiaci citát:
"Horolezci v dnešnej dobe vnímajú podobný výkon skôr ako prekážku, než ako motiváciu, pretože existuje len veľmi malá šanca, že by ho niekto prekonal!"
Určite budeme Andrzeja sledovať a držať mu palce pri jeho ďalších dobrodružstvách. A vďaka mu za návštevu popradského festivalu.
Technická zaujímavosť: drony, ktorými natáčajú v Himalájach, obsluhuje a tunninguje Andrzejov mladší brat. Používa pri tom bežne dostupný materiál, ktorý sa dá kúpiť, keďže nemá žiadnu sponzorskú spoluprácu ohľadom dronov. Pri jednej expedícii jeho tím pomocou dronu našiel stratených lezcov (ktorých parťáci si už mysleli, že nežijú), a rovnako dronom ich naviedol na správnu zostupovú cestu.
Martin Bartoň
Súvisiace články:
Top Články - za 30 dní
- Malofatranská stovka 2025 – nezvyklo ideálna (1351x)
- Ako na Martinovku na Gerlachu? (1299x)
- Strečnianska mašľa 2025 (960x)
- Montenegro MTB - Durmitor a rieka Piva (861x)
- Eurozvážnice pod malofatranským Kriváňom (852x)
- Nízkotatranská stíhačka 2025 (814x)
- Poklad na striebornom jazere - Plitvice (765x)
- Štrbský štít 2385m. JV žlabom z Mlynickej doliny (673x)
- Gačovská skala nad Dedinkami (617x)
- Zelená stuha Horehronia mtb: upravená, nadstavená, nedokončená (569x)
Fórum
- Okolo Jamníckej doliny
14.07.2025 - príspevok k diskusii
Vlado ďakujem, aj za pripomienku. To je tak, keď si to po sebe poriadne nekontrolujem. Opravené. Držím palce, nech sa tam dostaneš, je to ešte krajšie... - Okolo Jamníckej doliny
13.07.2025 - príspevok k diskusii
Rišo ahoj, mas perfektne inspirativne prispevky. Tuto trasu som vcelku este nesiel, mozno niekedy. Pravdepodobne nedopatrenim uvadzas pri fotkach Velk... - Malofatranská stovka 2025 – nezvyklo ideálna
02.07.2025 - príspevok k diskusii
A to ťa mám chváliť, že v práci čítaš pochybný bulvár?Ale no dobre, si sa obetovala, vďaka, opravenô, - Malofatranská stovka 2025 – nezvyklo ideálna
02.07.2025 - príspevok k diskusii
Nieže by si ma pochválil za pozorné oko, ešte ma sfúkni! - Malofatranská stovka 2025 – nezvyklo ideálna
02.07.2025 - príspevok k diskusii
A ty nevieš, že sem už nik nepíše, lebo sú všetci po sieťach rozvešaní? - Malofatranská stovka 2025 – nezvyklo ideálna
02.07.2025 - príspevok k diskusii
48 hodín to tu visí a k tej fotke výhľadov z "Chlebu" sa nikto neozval? - Gačovská skala nad Dedinkami
04.06.2025 - príspevok k diskusii
aktualita k tomuto článku: od 1.6. 2025 tadiaľ vedie modrá značka