Európa

Počuli sme o tom už od viacerých známych, ktorí vychvalovali nový asfaltový cyklochodník vedúci okolo priehrady mimo ciest s autami. Inšpirovali nás, a tak sme sa vybrali na výlet do Poľska aj my. Hneď za Poľsko-Slovenskou hranicou v Lysej nad Dunajcom je dedina Stromowce Wyzne, teraz keď už vieme, že okruh vedie taďiaľto tak odporúčam zaparkovať na veľkom parkovisku tu (vpravo od cesty). A hneď odtiaľto vedie po ľavej strane cesty nový cyklochodník. Všade kde je popri ceste spravený odporúčam ho cyklistom aj použiť ;) lebo premávka tu hlavne cez víkend vi

Oblasť švajčiarskeho Engadinu je tu na Vetromagu prezentovaná najmä ako skialpový raj. Čo však robiť, keď počasie skialpovým potulkám nepraje? Na horách fučí, sneží a hranica viditeľnosti sa posúva pod rozlišovaciu schopnosť oka? Odpoveď je jednoduchá: vymeniť lyže za mačky, paličky za cepíny a ísť trénovať na ľad! V Pontresine majú na to podmienky ako stvorené. Potok Ova da Bernina, ktorý preteká Pontresinou, sa tu zarezáva hlboko do podložia a vytvára tak uprostred mesta kaňon Whitewater Gorge hlboký 30 - 35 metrov. V zime na jeho stenách nam�

Najčastejšími prívlastkami, ktoré Rychlebské hory dostávajú, sú „opustené“, „ľudoprázdne“, „tiché“. Je pravda, že v posledných rokoch sa už aj to pomaličky mení, ale oproti iným vychyteným a nie zas až tak vzdialeným turistickým lokalitám majú stále v návštevnosti čo dobiehať. Minimum ľudí na turistických chodníkoch si preto vykompenzujeme aj socializáciou v jednom z najväčších centier turistického ruchu v Rychlebských horách. Boží hora - Žulová - Skorošice - Hraničky - Červený důl - Rychleby - Račí údolí - Čertovy kazat

Toto nenápadné pohorie sa nachádza v najzápadnejšej časti Sliezska, na rozhraní Čiech s Poľskom. Tiahne sa diagonálne v smere severozápad - juhovýchod v dĺžke okolo 30 km. Z juhu naň nadväzujú horské celky Králického Sněžníka a Hrubého Jeseníka. Vyznačuje sa zalesnenými hrebeňmi a hlbokými údoliami, výškou na mnohých miestach presahuje 1000 metrov. Keď k lukratívnym výhľadom pripočítame hustý výskyt prírodných, historických a kultúrnych zaujímavostí, vyjde nám z toho turistické lákadlo ako lusk! A tak sme sa do Rychlebských hôr ne

Posledný deň v Čiernej Hore: už sa autobusom z „base campu“ v  penzióne SUTOMORANKA nikam nejde, len večer priamo domov, a to bude iná morda! Väčšina preto volí vylihovanie pri mori a príbuzné neaktivity, ale niektorým premotivovaným to nedá, nad mestom je predsa taký náááádherný kopec! Má 1183 alebo 1190 m - údaje sa rôznia, aj názvy (na starších mapách je Sutorman). Je s prehľadom najvyšší v blízkom okolí, takže ponúka kruhové výhľady (samozrejme vrchol je úplne holý) – smerom do vnútrozemia až na najvyššie body pohorí Durmitor a P

Tento najvyšší vrchol horského masívu, oddeľujúceho more od Skadarského jazera na úplnom juhu krajiny, má na prvý pohľad skromných 1594 m n. m. Pri pohľade od mora ani veľmi nedominuje, treba ho v panorámach trochu hľadať, lebo ho zacláňajú nižšie kopčeky pred ním. Ale! Koniec augusta znamená fajných 30 stupňov hneď ráno a výstup začína takmer od mora. Začali sme síce z parkoviska pod hradbami historického mestečka Stari Bar, ktoré je asi 100 m nad morom, ale aj tak solídne prevýšenie na jeden záťah, nie? A tiene sa cestou hore hľadajú dosť ťa

Na úvod „dopravný“ šok: náš autobus ( IVANCO travel ) schádza zo severného konca jedinej čiernohorskej diaľnice a zrazu sa len plazí. Lebo sme nabehli na cestu R19, ale je to len taká okreska, ledva na šírku dvoch osobákov, navyše poriadne kľukatá. Niektoré zákruty vodič vyberá len tak – tak, niektoré na dvakrát. Ale s bravúrou a pokojom. Je to asi 17 km do horského sedla Trešnjevik (1573 m), ktoré je jedným z nástupných bodov do prírodného parku KOMOVI na východe štátu, pri hranici s Albánskom. Cesta na druhú stranu klesá nádhernými serpentí

Rieky v Čiernej Hore tečú vďaka hornatému reliéfu v hlboko zarezaných dolinách, často až v kaňonoch. Najznámejší a najhlbší je kaňon rieky Tara, vraj druhý najhlbší v Európe (po dagestanskom Sulaku) a jeden z najhlbších vo svete, s úctyhodnou hĺbkou až 1300 m. Vďaka svojim prírodným hodnotám je súčasťou národného parku Durmitor, zaradeného aj do prestížneho zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO a v r. 1977 bolo jeho územie zaradené v rámci programu Man and Biosphere (tiež pod patronátom UNESCO) do zoznamu svetových biosférick�

Najvyšší kopec pohoria a národného parku Durmitor má 2523 m, ale veľmi nedominuje okolitej krajine, lebo nižších dvojtisícoviek je okolo neho viac ako dosť a viaceré sú také „solitérnejšie“. Pri pohľade zdola je to skôr najvýraznejší brdok v hrebeni väčšieho masívu. Je samozrejme z druhohorného, bieleho vápenca, je súčasťou rozľahlého Dinárskeho horského systému, je samozrejme takmer holý, len s ostrovčekmi tráv a kvetov, lesy na jeho severnom úpätí dosahujú asi do 1700 m a nad nimi kosodrevina do 2200 m. V horúcom balkánskom lete sú to

Toto je začiatok malého seriáliku s niekoľkými tipmi na pešiu turistiku v jednom z najmenších, najmladších, ale čo je podstatné, aj krajinársky najkrajších štátov Európy. Čierna Hora má asi 14 000 km2 a niečo cez 600 tisíc obyvateľov, jadranské pobrežie, ale najmä má hory - a ešte aké! Obrovské, siahajúce v podstate od nuly do 2500 m, patriace najmä do Dinárskej horskej sústavy. Zväčša vápencové (čiže krasové), preto dramaticky formované zlomami, vrásnením aj vodnou eróziou - jednoducho pastva pre oči. Menej už pre nohy, lebo poriadne strm

Mestská turistika nie je to tradičné, čím je Vetromag živý, ale keď sa podarí náhodný a neplánovaný výlet do severného Poľska až k moru, prečo neukázať pár pekných záberov z turisticky veľmi atraktívneho trojmestia Gdynia – Sopot – Gdańsk? Stačí pohľad na mapu a je vidieť, ako je to tam všetko dokopy zrastené popri pobreží Baltu. Celá metropolitná oblasť má viac ako milión obyvateľov. Najlepšou dopravnou osou pre návštevníkov je miestna železnica SKM (Szybka Kolej Miejska), ktorej vlaky - osobáky chodia hádam každých 10 minút a lístky

Hlavné mesto Poľska je poriadne rušná metropola, takže kto v nej chce nájsť ticho a pokoj, zalezie do niektorého z množstva parkov. Nedajú sa tu samozrejme spomenúť všetky, ale snažil som sa „obehnúť“ taký akože okruh okolo najznámejších pamiatok a turistických cieľov starého mesta a jeho širšieho okolia na ľavom brehu Wisly. Na ten pravý možno niekedy nabudúce... Niektoré známe parky tiež patria medzi samostatné ciele záujmu turistov, iné sú skromnejšie navštevované najmä domácimi, takže pokojnejšie. Nasledujúce tipy sú asi najlepšie pre

Maďarská časť novohradského regiónu (Nógrád), rozprestierajúca sa v blízkosti mesta Salgótarján, je známa najmä svojou vulkanickou históriou. Vďaka nej je presýtená prírodnými zaujímavosťami sopečného pôvodu, ktoré sú vďačným cieľom nenáročných poznávacích či dobrodružných prechádzok. Tentokrát ideme objavovať okolie obce Kazár s jeho ryolitovo-tufovou atrakciou. Ryolit je sopečná vyvretá hornina prevažne svetlej farby. Často býva porézny, alebo s fluidálnou textúrou, ktorá naznačuje, že hornina predtým tiekla. Tuf je usadená hornina

Vonku ešte vládne tma, keď sa súkame z auta pri Lago di Fedaia (2053 mnm). Hviezdy nad hlavou a náznaky svitania na východnom obzore veštia bezoblačný deň. Čaká nás Marmolada, kráľovná Dolomitov, s najvyšším vrcholom Punta Penia. Úvodné stúpanie serpentínami do sedla Forcella Col De Bousc (2438 mnm) dávame ešte na čelovkách. Okolo nás sa pomaly z tmy vynárajú obrysy okolitých vrcholov, ľadovec, aj snehom pocukrené severné svahy Marmolady. Už v sedle sa naša partia delí a časť výpravy pokračuje na vrchol normálkou. My ostatní smerujeme skratkou d

Zimná sezóna 2022/23 začala veľmi rozpačito. Po decembrovom nádejnom úvode si to rýchlo rozmyslela a počas prelomu rokov skialpinistom dopriala kľudový režim. Nám to však na nálade neubralo, pretože nás vo vrecku hriali letenky do Gruzínska, zakúpené na začiatok januára. Predstava nezabudnuteľných skialpovačiek v tieni 4-tisícových velikánov v nás rozdúchavala čistú škodoradosť voči ostatným skialpinistom na Slovensku. Karma je však zdarma a necelé dva týždne pred plánovaným odletom nás zastihli chýry, že túto sezónu sneh nedorazil ani do Mest