Európa

Pale di San Martino (alebo tiež Dolomiti di Pala) je podľa rozlohy najväčšou horskou skupinou Dolomitov. Charakteristické sú pre ňu strmé skalné veže a steny, no i nehostinná rozľahlá skalná planina Altopiano delle Pale di San Martino. A nad tým všetkým sa vyníma najvyšší vrch Cima della Vezzana s výškou 3192 mnm. Možností, ako sa dostať na jej vrchol, je viacero. Jednou z najkratších a asi aj najkrajších je trasa zo sedla Passo Rolle s využitím ferraty Bolver Lugli (C). Ráno ešte za tmy parkujeme auto na malom bezplatnom parkovisku Malga Fosse di Sop

Prológ: Je pondelok, začiatok septembra, v Tatrách prší a celý zbytok týždňa i víkend vyzerá ešte horšie. Chcelo by to do hôr, ale doma to teraz nepôjde. Tak čo? Ozýva sa S, že Alpy. Ok, dobrý nápad. Predpoveď tiež nič moc, ale snáď sa okno niekde nájde. Choďáky sú pre ceprov, hovorím, tak niečo ťažšie. Pár článkov, pár fotiek, jeden pohľad na webku. Reku Eiger cez Mittellegi. Vraj sa to dá zvládnuť za osem hodín. Super, máme rezervu denného svetla ďalších sedem, môžeme byť aj pomalí. Chata zarezervovaná, rezervačka potvrdená, dvojdňové

Hlavný hrebeň Rychlebských hôr tvorí zelenú hranicu medzi Čechami a Poľskom. Spolu s jeho odľahlosťou ho to v minulosti predurčilo stať sa miestom pre tajné stretávanie českých a poľských disidentov a pre pašovanie nelegálnych tlačovín počas socializmu. Aj naše kroky povedú viacerými takýmito miestami, po tzv. cestách Československo-poľského priateľstva. Letiště - Borůvková hora - Wapienna - Ladek-Zdrój - Trojak - Černý kout - Prezelecz Gieraltowska - Špičák - Břidličný - sedlo Peklo Σ 28,5 km, ↗ 1200 m Ráno sa vkráda do našich spacákov len

Tento rok sme sa prvýkrát rozhodli navštíviť 4-dňový Medzinárodný horolezecký filmový festival v Tepliciach nad Metují. Hoci ide už o 42. ročník, veľa informácií o tom, čo od takéhoto podujatia očakávať, sme nenašli. Vyrazili sme teda s otvorenou mysľou a nejasnými očakávaniami. Už vo štvrtok nás prekvapila atmosféra mesta. Hneď bolo jasné, že pôjde o väčšie podujatie, než sme si predstavovali – Teplice doslova praskali vo švíkoch ľuďmi aj energiou. Miesta, kde sa festival odohrával Hlavné dianie sa sústredilo na štyri lokality: v mestsko

Počuli sme o tom už od viacerých známych, ktorí vychvalovali nový asfaltový cyklochodník vedúci okolo priehrady mimo ciest s autami. Inšpirovali nás, a tak sme sa vybrali na výlet do Poľska aj my. Hneď za Poľsko-Slovenskou hranicou v Lysej nad Dunajcom je dedina Stromowce Wyzne, teraz keď už vieme, že okruh vedie taďiaľto tak odporúčam zaparkovať na veľkom parkovisku tu (vpravo od cesty). A hneď odtiaľto vedie po ľavej strane cesty nový cyklochodník. Všade kde je popri ceste spravený odporúčam ho cyklistom aj použiť ;) lebo premávka tu hlavne cez víkend vi

Oblasť švajčiarskeho Engadinu je tu na Vetromagu prezentovaná najmä ako skialpový raj. Čo však robiť, keď počasie skialpovým potulkám nepraje? Na horách fučí, sneží a hranica viditeľnosti sa posúva pod rozlišovaciu schopnosť oka? Odpoveď je jednoduchá: vymeniť lyže za mačky, paličky za cepíny a ísť trénovať na ľad! V Pontresine majú na to podmienky ako stvorené. Potok Ova da Bernina, ktorý preteká Pontresinou, sa tu zarezáva hlboko do podložia a vytvára tak uprostred mesta kaňon Whitewater Gorge hlboký 30 - 35 metrov. V zime na jeho stenách nam�

Najčastejšími prívlastkami, ktoré Rychlebské hory dostávajú, sú „opustené“, „ľudoprázdne“, „tiché“. Je pravda, že v posledných rokoch sa už aj to pomaličky mení, ale oproti iným vychyteným a nie zas až tak vzdialeným turistickým lokalitám majú stále v návštevnosti čo dobiehať. Minimum ľudí na turistických chodníkoch si preto vykompenzujeme aj socializáciou v jednom z najväčších centier turistického ruchu v Rychlebských horách. Boží hora - Žulová - Skorošice - Hraničky - Červený důl - Rychleby - Račí údolí - Čertovy kazat

Toto nenápadné pohorie sa nachádza v najzápadnejšej časti Sliezska, na rozhraní Čiech s Poľskom. Tiahne sa diagonálne v smere severozápad - juhovýchod v dĺžke okolo 30 km. Z juhu naň nadväzujú horské celky Králického Sněžníka a Hrubého Jeseníka. Vyznačuje sa zalesnenými hrebeňmi a hlbokými údoliami, výškou na mnohých miestach presahuje 1000 metrov. Keď k lukratívnym výhľadom pripočítame hustý výskyt prírodných, historických a kultúrnych zaujímavostí, vyjde nám z toho turistické lákadlo ako lusk! A tak sme sa do Rychlebských hôr ne

Posledný deň v Čiernej Hore: už sa autobusom z „base campu“ v  penzióne SUTOMORANKA nikam nejde, len večer priamo domov, a to bude iná morda! Väčšina preto volí vylihovanie pri mori a príbuzné neaktivity, ale niektorým premotivovaným to nedá, nad mestom je predsa taký náááádherný kopec! Má 1183 alebo 1190 m - údaje sa rôznia, aj názvy (na starších mapách je Sutorman). Je s prehľadom najvyšší v blízkom okolí, takže ponúka kruhové výhľady (samozrejme vrchol je úplne holý) – smerom do vnútrozemia až na najvyššie body pohorí Durmitor a P

Tento najvyšší vrchol horského masívu, oddeľujúceho more od Skadarského jazera na úplnom juhu krajiny, má na prvý pohľad skromných 1594 m n. m. Pri pohľade od mora ani veľmi nedominuje, treba ho v panorámach trochu hľadať, lebo ho zacláňajú nižšie kopčeky pred ním. Ale! Koniec augusta znamená fajných 30 stupňov hneď ráno a výstup začína takmer od mora. Začali sme síce z parkoviska pod hradbami historického mestečka Stari Bar, ktoré je asi 100 m nad morom, ale aj tak solídne prevýšenie na jeden záťah, nie? A tiene sa cestou hore hľadajú dosť ťa

Na úvod „dopravný“ šok: náš autobus ( IVANCO travel ) schádza zo severného konca jedinej čiernohorskej diaľnice a zrazu sa len plazí. Lebo sme nabehli na cestu R19, ale je to len taká okreska, ledva na šírku dvoch osobákov, navyše poriadne kľukatá. Niektoré zákruty vodič vyberá len tak – tak, niektoré na dvakrát. Ale s bravúrou a pokojom. Je to asi 17 km do horského sedla Trešnjevik (1573 m), ktoré je jedným z nástupných bodov do prírodného parku KOMOVI na východe štátu, pri hranici s Albánskom. Cesta na druhú stranu klesá nádhernými serpentí

Rieky v Čiernej Hore tečú vďaka hornatému reliéfu v hlboko zarezaných dolinách, často až v kaňonoch. Najznámejší a najhlbší je kaňon rieky Tara, vraj druhý najhlbší v Európe (po dagestanskom Sulaku) a jeden z najhlbších vo svete, s úctyhodnou hĺbkou až 1300 m. Vďaka svojim prírodným hodnotám je súčasťou národného parku Durmitor, zaradeného aj do prestížneho zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO a v r. 1977 bolo jeho územie zaradené v rámci programu Man and Biosphere (tiež pod patronátom UNESCO) do zoznamu svetových biosférick�

Najvyšší kopec pohoria a národného parku Durmitor má 2523 m, ale veľmi nedominuje okolitej krajine, lebo nižších dvojtisícoviek je okolo neho viac ako dosť a viaceré sú také „solitérnejšie“. Pri pohľade zdola je to skôr najvýraznejší brdok v hrebeni väčšieho masívu. Je samozrejme z druhohorného, bieleho vápenca, je súčasťou rozľahlého Dinárskeho horského systému, je samozrejme takmer holý, len s ostrovčekmi tráv a kvetov, lesy na jeho severnom úpätí dosahujú asi do 1700 m a nad nimi kosodrevina do 2200 m. V horúcom balkánskom lete sú to

Toto je začiatok malého seriáliku s niekoľkými tipmi na pešiu turistiku v jednom z najmenších, najmladších, ale čo je podstatné, aj krajinársky najkrajších štátov Európy. Čierna Hora má asi 14 000 km2 a niečo cez 600 tisíc obyvateľov, jadranské pobrežie, ale najmä má hory - a ešte aké! Obrovské, siahajúce v podstate od nuly do 2500 m, patriace najmä do Dinárskej horskej sústavy. Zväčša vápencové (čiže krasové), preto dramaticky formované zlomami, vrásnením aj vodnou eróziou - jednoducho pastva pre oči. Menej už pre nohy, lebo poriadne strm

Mestská turistika nie je to tradičné, čím je Vetromag živý, ale keď sa podarí náhodný a neplánovaný výlet do severného Poľska až k moru, prečo neukázať pár pekných záberov z turisticky veľmi atraktívneho trojmestia Gdynia – Sopot – Gdańsk? Stačí pohľad na mapu a je vidieť, ako je to tam všetko dokopy zrastené popri pobreží Baltu. Celá metropolitná oblasť má viac ako milión obyvateľov. Najlepšou dopravnou osou pre návštevníkov je miestna železnica SKM (Szybka Kolej Miejska), ktorej vlaky - osobáky chodia hádam každých 10 minút a lístky